Rododendróny a azalky
2. apríla 2024
Bylinky a ich využitie
Bylinky sú nenahraditeľnou súčasťou rôznych nápojov alebo jedál, od bazalkového pesta, cez čaj z materinej dúšky, až po mojito. Dodávajú im špecifickú arómu a bez nich to jednoducho nie je ono! Niektoré majú aj liečivé účinky, ako šalvia, lippia, alebo už spomínaná materina dúška.
Mnohé z nich si môžete vypestovať aj vo vlastnej záhrade, alebo dokonca aj na balkóne alebo terase! Prinášame Vám tipy na to, ako ktoré bylinky pestovať a ako ich využiť v kuchyni, aj ako s nimi pomôcť nášmu zdraviu.
Bylinky, ktoré chceme konzumovať, či už do varenia, limonád či čajov nehnojíme umelými hnojivami a dávame pozor aj na postreky. Pri postreku dodrižiavame ochrannú lehotu, kým ich budeme využívať. Ideálne na hnojenie sú kompost a iné prírodné hnojivá.
Talianska kuchyňa
Bazalka patrí medzi najobľúbenejšie bylinky.
V záhrade Vám ale väčšina druhov neprezimuje, odporúčame ju teda pestovať ako letničku vo vyvýšených záhonoch, (paradajkám pomáha proti plesniam!) alebo v kvetináči, aby ste ju cez zimu mohli prezimovať vnútri. Tam potrebuje čo najviac svetla, ideálne 6-8 hodín - môžete ju umiestniť pod grow-lampu alebo na veľmi slnečnú parapetu. Bazalky nezabudnite výdatne polievať. Najkrajšie ich udržíte pri pravideľnom strihaní a hnojení. Na svoje bohaté sýte listy potrebuje veľa živín. Viete si ju doma aj rozmnožiť odrezkami, ktoré za rastovým bodom odstrihnete a dáte do vody zakoreniť.
Používajú sa celé listy, čerstvé, alebo sušené. Obľúbené je bazalkové pesto, do Caprese šalátu, alebo na dochutenie talianskych jedál - k cestovinám, na pizzu, do paradajkovej omáčky, či polievky a pod. Jedlám dodáva charakteristickú arómu.
Zaujímavú bodku dodá aj v limonáde!
Talianska kuchyňa by nechutila rovnako bez oregána!
V záhrade ho môžete použiť aj ako trvalku, tvorí nízke bochníčky. Môžete ho vysadiť aj do kvetináčov, vyvýšených záhonov, alebo aj do bylinkovo-trvalkových výsadieb. Oregáno má rado menej vody a veľa slnka, saďte ho teda do dobre priepustných pôd a na slnečné stanovisko. Pri výsadbe neprisypte konáriky, len koreňový bal, inak môže vyhniť.
Ak si ho chcete vysadiť vnútri, odporúčame namiešať zmes piesku, zeme, rašeliny a perlitu, aby ste mu zabezpečili dostatočne priepustnú pôdu, ktorá medzi polievaniami stihne preschnúť. Nezabudnite ho ani polievať, len to so zálievkou neprežeňte. Aj doma potrebuje veľa svetla, takže ho umiestnite na slnečnú parapetu alebo do blízkosti grow lampy.
Využiť ho môžete aj čerstvé, aj sušené. Sušené sa pridáva na začiatku varenia, aby jedlo dostatočne natiahlo jeho arómu. Čerstvé sa pridáva len ku koncu. Skvelé je do paradajkových omáčok, ale aj ku všetkým druhom mäsa, alebo do zeleninových jedál k baklažánu, strukovinám, alebo napríklad cukine.
Rozmaríny rastú ako nižšie kríky, alebo pôdopokryvné rastliny a majú krásne modro-fialové kvety.
V záhrade ho odporúčame vysadiť do zeme na chránené ale slnečné stanovisko, či už do bylinkového, alebo aj kombinovaného bylinkovo-trvalkového záhonu. V Bratislave zvykne prezimovať, aj keď prvé roky môže potrebovať ochranu pred mrazom. V chladnejších častiach Slovenska nemusí prezimovať. Na jar mu pomáha zrezať o tretinu.
Kvôli teplému suchému vzduchu môže byť náročné ho pestovať vnútri. Odporúčame ho umiestniť k oknu do miestnosti s väčšou vlhkosťou vzduchu (napríklad kuchyňa) na slnečné miesto, alebo použiť grow-lampu, aby mal dostatok slnka.
Má rad dobre priepustné pôdy a potrebuje preschnúť medzi zálievkami.
V kuchyni je ideálny k mäsovým jedlám a pečeným zemiakom, kde môžete použiť aj celé konáriky, alebo si ich môžete usušiť a pomlieť.
Je zaujímavý aj do ovocných limonád, ktorým dodá na osviežení.
Má priaznivý vplyv aj na zdravie, údajne dokonca jeho vôňa zlepšuje aj koncentráciu! Je to antioxidant s protizápalovými účinkami, pomáha na imunitu, proti bolestiam svalstva a zlepšuje cirkuláciu krvi. Vo veľkých dávkach ale môže mať vedľajšie účinky.
Čaj na zdravie
Salvia officinalis - alebo po slovensky Šalvia lekárska je aromatická bylinka, ktorá rastie ako poloker.
Sadíme ju do skalky, ale aj do záhonov, či do nádob. Preferuje veľmi slnečné stanovisko s dobre priepustnou pôdou. Jej strieborno-modré lístky s drobnými chĺpkami vedia dobre zachytávať vodu aby vedela zniesť aj veľké sucho. Kvitne fialovými kvetmi.
Čaj zo šalviových listov pomáha na kašeľ, na žalúdočné problémy a pomáha aj proti poteniu. Kloktanie výluhu pomáha na horné aj dolné dýchacie cesty. Má protizápalové, antivirotické a antibakteriálne účinky. Pomáha zmierniť svrbenie a opuchy pri uštipnutiach komármi, či včelou. Neodporúča sa pri kojení, lebo ho ho môže zastaviť.
Používa sa aj pri varení do omáčok, k rybám, mäsu, alebo k cestovinám, kde ju ale dávame len v miernom množstve kvôli jej horkastej chuti.
Citrónová materina dúška je fantastická aj ako pôdopokryvná trvalka.
Jej žlto-zelené listky v kombinácií s jemne citronovou vôňou Vašu záhradu osviežia a povzbudia všetky Vaše zmysly. Rýchlo sa zapájajú a vytvárajú relatívne nízky koberec. Kvitne v lete. Je relatívne nenáročná na pestovanie - potrebuje ale slnečné stanovisko s dobre odvodnenými pôdami - nerada stojí vo vode. Dobre toleruje aj sucho. Môžete ju pestovať aj v kvetináči, alebo na skalke, ale zaujímavá je aj na okrajoch záhonov. Vňať z nej sa zbiera tesne pred rozkvitnutím, alebo tesne na začiatku kvitnutia v máji až auguste podľa nadmorskej výšky.
Materina dúška pôsobí protizápalovo. Čaj z nej nám pomôže hlavne na nervovú a tráviacu sústavu. Pomáha aj proti bolesti hlavy, na upokojenie a na spánok. Uľahčuje aj odkašliavanie, pomáha proti kŕčom, proti preháňaniu a celkovo priaznivo pôsobí na trávanie.
Využiť môžeme aj obklady z materinej dúšky - pomáhajú hojeniu rán. Môžte si z nej spraviť aj balzam.
Medovka je aromatická bylinka s príjemnou citrónovou vôňou. V záhrade ju využívame ako trvalku, ktorá sa ale zvykne v dobrých podmienkach výrazne rozširovať. Je vhodné jej teda nájsť stanovisko, kde bude ohraničená, ako kvetináč, vyvýšený záhon, alebo kde to neprekáža - ako monkultúrny podrast v záhone s kríkmi. Preferuje slnečné, až polotienisté stanovisko a má rada veľa vlahy.
Má upokojujúce účinky na psychiku, používa sa napríklad aj na zlepšenie spánku. Podporuje imunitu, ma antibakteriálne a antispetické účinky. Uľavuje od bolestí hlavy, aj od hlienov.
Používame ju sušenú alebo čerstvú, do čajov, sirupov, limonád alebo ovocných šalátov.
Netradičné bylinky
Olivová bylinka - Santolina - rastie ako nižší krík so strihanými listami pripomínajúcimi ihličie. Miluje slnečné, suchšie stanovisko - či už do nádoby na terase, do skalky, alebo ju môžete vysadiť do trvalkových záhonov na južných stanoviskách.
V chladnejších oblastiach Slovenska von neprezimuje, môžete si ju ale uskladiť v pivnici.
Má bohaté využitie v kuchyni! Môžete ju využiť všade tam, kde aj olivy. Skvelé sú do bylinkového pesta, šalátov, do bylinkového masla, do marinád, k mäsu, či rybám. Lístky sa používajú celé alebo na drobno nasekané. Sušením strácajú na aróme, používame ich teda čerstvé, alebo zamrazené. Do jedla, ktoré prechádza vyšším teplom ich pridávame až ku koncu, aby ich aróma a chuť adekvátne vynikla.
Kolová bylinka je vlastne Palina -Artemisia s kolovou arómou.
Rastie ako krík, ktorý miluje suchšie slnečné stanovisko s dobre priepustnou pôdou. Je absolútne nenáročná na pestovanie a mrazuvzdorná až do -23 stupňov. Dorastá do výšky až 80 centimetrov. Na jar je potrebné ju zrezať až k zemi. Sadiť ju môžete do záhonov aj do nádob.
Chuť jej vňate je aromatická a príjemne svieža, ale mierne horká, tak ako sme pri paline zvyknutí. Vďaka tomu je ale aj liečivá - pomáha na trávenie a je to aj prírodné antiseptikum. Keď si z nej robíte čaj, zalejte ju vodou, ktorá má len 60 stupňov (nie vriacou) a lúhujte 5 minút. Tak najlepšie vyznie aróma bez zvýšenej horkosti. Využiť ju môžete v kuchyni aj do šalátov, alebo k mäsu.
Citrónová verbena, alebo aj Lippia, či Alojzia je netradičná bylinka obľúbená pre svoju jemnú sladkú chuť a citrónovú arómu.
V našich podmienkach neprezimuje, potrebuje teplotu aspoň +10°C, takže ju pestujeme ako letičku, prenosnú rastlinku v nádobe alebo celoročne v interiéri. Rastie ako poloker, do výšky cca 50-60 centimetrov. Najlepšie rastie na slnečnom stanovisko, má rada veľa vlahy a pôdu bohatú na živiny.
Jej listy sa používajú čerstvé, mrazené, alebo sušené na čaj. Odvar z jej listov má upokojujúce účinky a zlepšuje chuť do jedla.
Pri varení sa môže použiť k jedlám z rýb, alebo hydiny, ale aj do dezertov, či ovocných šalátov. Môžte si z nej vyrobiť aj sirup do limonád, či koktejlov.
Do tradičných aj netradičných receptov
Aj keď koriander u nás neprezimuje, patrí medzi najpredávanejšie bylinky. Od jari do jesene Vás bude tešiť svojou arómou v záhrade, alebo ho môžete celoročne pestovať vo vnútri.
Môžete si ho vysadiť do vyvýšeného záhonu, alebo napríklad do kvetináču na balkóne, či terase. Má rád slnko, alebo polotieň a dobre priepustnú pôdu. Je dobré ho ale pravidelne polievať - pri častom preschnutí prežíva stres a ide do kvetu a vtedy jeho listy strácajú arómu. Má rád pôdu bohatú na živiny - či ho pestujete vnútri alebo v záhrade, doprajte mu pravidelne dávku organického hnojiva alebo kompostu.
Sú len dve skupiny ľudí, tí ktorí koriander milujú a tí, ktorí ho nenávidia. Podľa štúdie z roku 2012 totiž niektorí ľudia sú nositeľmi génu OR6A2, ktorý zapríčiňuje, že tejto časťi obyvateľstva koriander chutí ako mydlo.
Vy medzi nich nepatríte? Tak si prečítajte, ako využiť koriander v kuchyni.
Koriander používame čerstvý, či už do vietnamských polievok ako je PHỞ BÒ, do Guacamole, či iných dipov a omáčok, alebo do rôznych šalátov, zeleninových, strukovinových, či mäsitých jedál, kde sa používajú celé alebo na drobnejšie nakrájané listky. Najlepšie vyznie v kombinácií s limetkou a chilli, alebo sójovou omáčkou. Super doplní napríklad aj Poke. Neodporúčame používať sušený koriander! V prípade prebytku môžete koriander zamraziť a použiť do polievok a omáčok, jednoducho tam, kde by aj tak prešiel varom. Mrazený príde o svoju farbu a štruktúru, ale väčšinu chute si zachová.
Saturejka je jednoročná rastlina, ktorá sa Vám ale vie v záhone sama vysemeniť.
Miluje slnko a dobre priepustnú pôdu a je veľkým lákadlom aj pre včely.
Má protizápalové účinky a zlepšuje aj chuť do jedla. Pri inhalácií uvoľňuje dýchacie cesty.
Podporuje trávanie a zmierňuje nadúvanie a tak je skvelým doplnkom jedál zo strukovín, kapusty. Odľahčí tráveniu aj ťažších mäsových jedál ako je divina, údeniny, či mleté mäso. V kuchyni ju môžeme vďaka jej pálivejším podtónom použiť aj ako náhradu čierneho korenia. Údajte vie čiastočne nahradiť aj soľ. Využíva sa do omáčok, aj šalátov a dokonca si môžete doma spraviť macerovaním s olivovým olejom aj saturejkový olej. Používa sa aj do rôznych zmesí bylieniek, napríklad do provensálskeho korenia - celkovo najlepšie vyznie v kombinácií s ďalšími bylinkami a koreninami, ako napríklad majoránkou, bazalkou, či bobkovým listom.
Čaj z nej pomáha na trávanie a proti nadúvaniu a je možné ho piť aj dlhodobo.
Do varenia ju pridávame až na koniec, aby nezhorkla.
Bobkový list rastie ako stálozelený krík, má aj vysokú ornamentálnu hodnotu, ale obľúbený je hlavne kvôli aróme svojich listov, ktoré sa používajú do varenia.
Bobkový list ako krík potrebuje slnečné stanovisko a preferuje suchšie stanovisko. Hlavne by mal byť na chránenom stanovisku, lebo mladé rastlinky sú náchylné na mráz. S vekom im pribúda aj na odolnosti a tak v okolí Bratislavy môžete vidieť aj viac ako metrové kríčky.
Okrem chute má aj blahodárny vplyv na zdravie. Má analgetické účinky, zmierňuje bolesti hlavy, kĺbov a svalov a pomáha aj proti nachladnutiu. Upokojuje nervovú sústavu a navodzuje pocit kľudu a pohody. Keďže sú ale účinné látky v jeho listoch veľmi silné neodporúčame robiť vývary, len častejšie zaradiť jedlá s ním do nášho jedálničku.
Listy sa používajú čerstvé, alebo sušené, hlavne do omáčok, k rybám, do prívarkov, k divine, mäsu, do strukovinových polievok alebo gulášov, ktorým dáva nezameniteľnú chuť. Je vhodné ho do varenia pridávať až na posledných 10-15 minút, kvôli vysokému obsahu silíc by inak mohlo jedlo zhorknúť. Po dovarení je dobré bobkový list vybrať.
Do limonád
Levanduľa je nie len jedna z najbľúbenejších stálozelených trvaliek (rastie ako poloker), ale je to aj liečivá bylinka!
V záhrade jej doprajte čo najviac slnka a dobre priepustnú pôdu! Nemá rada trvalé premáčanie, oveľa radšej zvládne dlhšie sucho. Pri sadení tak použite substrát na levandule a stredomorské rastliny, prípadne do pôdy zapracujte kamienky ako pemzu, či piesok. Na jar jej doprajte hlbší rez, keď zvnútra začne rašiť a na jeseň jej ostrihajte odkvitnúté kvety a môžete ju aj jemne skrátiť. Na jeseň ale hlbší rez nevykonávajte.
Má antiseptické účinky, pomáha na zlepšenie pokožky, zlepšuje spánok, upokojuje a znižuje krvný tlak. Môžete si z nej spraviť čaj, ale najčastejšie sa využívajú jej extrakty.
Limonádam dodá osviežujúcu arómu.
Existujú rôzne druhy mäty od marockej čokoládovej, pepermintovej, ananásovej, alebo existutje aj vodná mäta! Všetky ale spája obľúbená svieža vôňa.
Majú veľmi priebojné korene, je preto dobré jej nájsť ohraničený priestor, alebo ju vysadiť tam, kde to nie je problém. Môžete ju pestovať aj v kvetináči. Niektorí odporúčajú ju v záhonoch sadiť do kvetináču, ktorý sa skoro celý (okrem horných 2 cm) vsadí do zeme - aby sa tak jej korene nešírili ďalej. Môže sa použiť aj podobná zábrana ako na maliny alebo bambusy.
Znesie aj slnko, ale ideálny je polotieň. Veľmi dôležitá pre jej rast je pravidelná zálievka, ale pôda by mala byť priepustná (pri vodnej mäte nemusí byť.
Môžete ju využiť aj do varenia, hlavne do receptov ázijskej kuchyne, alebo do ľahkých šalátov so zeleniny, alebo so strukovinami. Najobľúbenejšia je ale ako čaj, alebo do limonád a koktejlov, ako je Mojito.
Aj tieto bylinky, o ktorých sme písali v predchádzajúcich kategóriách sú vhodné do limonád.
